Čo myslím pod pojmom mládež? Myslím v podstate všetkých ľudí ktorí majú od cca 6 do 20 rokov. Spodnú hranicu 6 som si vybral kvôli tomu, že asi v tomto veku už začína uvedomovanie si samého seba u detí. Samozrejme, u niekoho je to skôr u niekoho neskôr, ale myslím, že to je akurátny vek na spodnú hranicu ,,mojej generácie", aby to vyhovovalo forme tohto článku.
Čo chcem dosiahnuť týmto článkom? Zrejme nič, cítim potrebu sa iba vypísať z toho, aký som znechutený väčšinou mojich rovesníkov.
Čím sa líši moja generácia od tej predošlej? No najviac sa líši režimom v ktorom žije, predošlá generácia vyrastala v režime, ktorý sa snažil zabrániť akýmkolvek prienikom západného života do života tunajšieho. No nedarilo sa mu to na 100%. Filtroval toho väčšinu, no zhodou okolností práve to, čomu v prenose zabrániť nedokázal boli tie dobré veci. To znamená, že sa sem preniesla hlavne hudba, a niekoľko subcultúr, ktoré ale boli okresané od ich odvrátených stránok. Takže napr tu prenikli isté aspekty hnutia hippies, ale väčšinou sa jednalo iba o ideologické myslenie a hudbu. Čiže to tu nebolo až tak veľmi o drogách ako v zahraničí, aj keď iste preniklo sem pár aj tých. Túto myšlienku v podstate načrtol jeden diskutér v komentároch v mojom predchádzajúcom článku, tak som ju sem zavesil, lebo myslím, že sa hodí k článku.
Po zmene režimu sa naša krajina otvorila západnému svetu a ako to dopadlo iste všetci viete :). Tu by som chcel upozorniť, že rozhodne niesom lavičiar. Inklinujem skôr k liberálom. Keďže sa, ale pokladám za človeka, ktorý sa pozerá z nadhladom, musím uznať aj tých pár svetlých stránok minulého režimu.
Tento článok sa má ale zaoberať súčasnou mladou generáciou. Naši otcovia a matky neboli ani zďaleka pripravený na nával konzumu, reklám, drôg a neskôr internetu. Keďže mali tvrdú výchovu a sami ju neznášali, u nás v tej výchove polavili. Ak by zachovali výchovu, akú mali aj oni, súčasnosť by možno vyzerala inak. Lenže aj to je diskutabilné. Ja som tiež nemal tvrdú výchovu a predsa keď vojdem do obchodu pozdravím, v MHD uvolním miesto starším a snažím sa byť dobrým človekom, aj keď namňa často starší pozerajú ako na ,,chuligána", lebo ma hádžu do vreca s celou mojou generáciou. Tak prečo som iný? Som inteligentnejší než moji rovesníci? To si nemyslím, v škole patrím skôr medzi priemer, aj keď chodím na gymnázium. Fyzika, chémia, matematika. To mi nič nehovorí a nevidím v tom zmyseľ, ide mi síce história, literatúra, viem vela o psychológii a z filozofie mám prečítaných takmer všetkých významnejších filozofov, ale necítim sa výnimočný. Teda skôr, nemám túžbu byť výnimočný. Lenže v dnešnej dobe inú šancu nemám, pretože to čo mám rád ja je pokladané za neobyčajné a pritom by to malo byť základom každej osobnosti.
Kde sa podeli sny o lepšom svete? Ako môžu byť moji rovesníci spokojný z tým, že majú gél na vlasoch, vysavované gaťe z obchodu za 3000 euro, rúžový svetrík na sebe a plno kondómov v peňaženke? A to hovorím iba o ľudoch nad 15 rokov! Čo to tu bude, keď vyrastú napr. súčasné deti na prvom stupni základnej školy? Tie deti, ktoré keď idú po ulici nadávaju na celé mesto, ktoré fajčia od vtedy čo skončili škôlku a nemajú žiadnu úctu k starším? Neviem ako vy, ale ja keď som bol malý sopliak neodvážil som sa na staršieho spolužiaka takmer ani pozrieť!
V poslednom čase sa to dotýka aj ľudí, ktorí sa považujú za alternatívnejších za to, že majú trochu iné postoje, inak sa obliekajú a nepočúvajú hudbu co práve ,,letí". Medzi takýmito ľuďmi sa tiež nachádza stále viac pózerov, ktorí sa na ,,iných" iba hrajú a pritom kráčaju s davom do priepasti. Chvalabohu, stále sa ešte dá medzi tými ,,otrhanými" nájsť pár skutočných ľudí, ale aj tých je každým rokom, ak nie každým mesiacom menej.
Apokalypsa znamená koniec života. Smejem sa tým, ktorí si myslia, že na nás padne meteroit, alebo sa dokonca svet rozpolí na dve polky :). Mám iný pohľad na apokalypsu a myslím, že je naozaj bližšie než kedykoľvek predtým. Ale bude to apokalypsa ľudských hodnôt, ktoré prestanú pomaly existovať. Keď sa na to takto pozriete, tak ten rok 2012 nie je až tak nereálny, nie? :)
Ale s tým nič nespravíme. Pokračuje to ďalej, rútime sa do priepasti. Lenže všetkým, ktorí by s tým niečo mohli spraviť je to jedno. Moja generácia je s týmto stavom spokojná, vyhovuje jej. Len pár ľudom to vadí, a tí sú predsa nepodstatní, rozhoduje väčšina.
Verte mi, že takí ľudia ako ja existujú už len preto, že sme zacítili ešte posledné pohladenie ľudskosti. Ale tí po nás to už zacítiť nebudú mať šancu. Však aj nás je len pár. Väčšina sa poddala.
Cítim sa stratený v tejto generácii...
