Hlúposti 1

Autor: Viliam Fiedler | 7.6.2011 o 13:48 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  222x

Autobus mi opäť raz zmizne priamo z pred nosa. Nasrato naňho hľadím a pozorujem ako sa zaraďuje do cestnej premávky. Zvesím hlavu, dám ruky do vreciek a vyberiem sa na cestu pešo. Nie že by cieľ mojej cesty bol ďaleko, no pešo sa mi aj tak nechce. Proste nemám náladu. Aj keď je možno dobre, že som autobus zmeškal. Vyhol som sa tak aspoň tomu hnusnému zápachu, ktorá je pre MHD v tomto čase typická.

Vyberiem z vrecka MP3-jku a hľadám niečo, čo by ma v mojej nálade podporilo. Zrak mi padne na Agnostic Front. Prečo nie? Nepočúval som ich už dlhšie. S prvými tónmi si veselo kráčam ďalej. Túto moju úžasnú prechádzku lemujú billboardy s usmievajúcimi sa rodinami. No kto by sa neradoval?

Konečne sa dostávam do cieľa. Úžasné gymnázium s alternatívnym štýlom výučby. Škola ako každá iná, akurát s lepším marketingom. Teraz sú totiž v móde slová ako alternatívny, zelený, moderný, západný a tak ďalej. Znudene sa presúvam po poslednom prechode a s úsmevom na tvári vchádzam do budovy - klamem, úsmev na tvári nemám.

Ó aká to krásna chvíľa v živote mladého človeka, keď má opäť raz možnosť uvidieť svojich debilných spolužiakov. Krásne sa privítame a ja si sadám do svojej školskej lavice. Do lavice si hodím mobil, peňaženku a kľúče a nadšene čakám na učiteľa.

Keď vojde do triedy pekne ho pozdravíme a hodina môže začať!

,, Dnes budeme preberať jedného z najzaujímavejších amerických spisovateľov 20. storočia. Za svojho života vydal iba jedno významné a všeobecne uznávané dielo. Po ňom vydal ešte pár poviedok, ale neboli veľmi úspešné. Viete o koho sa jedná?“

,, Salinger..“ Odpoviem po dlhom tichu, ktoré zavládlo v triede. Neviem prečo, ale stále sa cítim trápne keď nikto z triedy nevie, alebo nechce odpovedať na takto primitívne otázky. Preto sa musím nakoniec stále ozvať. Aj keby som odpoveď nevedel.

,, Správne. Čítali ste niekto jeho román ,, Kto chytá v žite“?“

Pár ľudí zamrmlalo na súhlas, medzi nimi aj ja. Čítal som ho vlastne nedávno, vybral som si ho ako ľahké čítanie ku Joyceovej knihe Odysseus. Joyceov rozvláčny štýl ma veľmi nezaujal, ale píše kvalitne, to mu nikto nemôže uprieť. Salinger sa mi páčil viac, ale Houlden mi občas liezol riadne na nervy. Sice som v mnohých veciach podobný, myslím, že to občas preháňal. Sralo ho toho proste príliš veľa.

Bože, to je nuda. A to mám pred sebou ešte dve hodiny matematiky, z ktorej sa mi tento polrok úspešne darí prepadávať. Nie že by mi na tom veľmi záležalo. Hm, nie že by som nechcel aby mi na tom záležalo. Ale neviem sa prinútiť, vidím to ako zbytočnosť. Prečo musí byť naša už aj tak úbohá existencia stále obmedzovaná?

Hodina matematiky ubieha pomaly ale ubieha. Väčšinu času iba bezcieľne surfujem po internete, pripojený na wifi, ktoré každých desať minút vypadáva a ja musím chodiť reštartovať router. Učiteľke asi moje časté výlety na záchod prišli podozrivé, tak mi to zakáže. To ma celkom pobaví, ale vážne sa mi nechce hádať, tak to nechám tak. Proste len požiadam každého kto ide na záchod nech to reštartuje. Aspoň nemusím vstávať.

Po škole sme sa s pár kamarátmi dohodli, že skočíme na pivo. Pivo mám rád, tak som sa tešil. Teda až do doby než som pozrel na mobil a uvidel 20 správ a 40 neprijatých hovorov od mojej holky. Je zvláštne ako u nej platí nepriama úmera, čím menej píšem, tým píše ona viac. A to to bolo ešte pred pár mesiacmi úplne naopak.

Konečne vchádzame do mojej obľúbenej krčmy. Poslednej v tomto zapadnutom meste, ktorá sa dá považovať za krčmu a nie cukráreň. Bohužiaľ sa už aj tu objavujú prvé znaky debility. V rohu stoji hrací automat. Otrávene si objednám pivo a dám sa do reči z ostatnými.

,, Vieš, že Helena poriešila na minulom koncerte s 3 chlapmi?“

,, Viem, vždy som to o nej vedel. Pamätám si ju ešte ako tiché a plaché dievča. Zase sa len potvrdzuje to, že keď nejaká holka tohto typu o sebe zistí, že je fajná úplne stratí hlavu a začne sa kurviť. Ja som n...“

,, Kašlite na to.“ Zapojím sa do debaty ,, Aká je, je jej vec. Nechápem prečo to stále dookola musíte riešiť.“

,, Ale nekašlem na to, kedysi mi na nej záležalo a ja keď som mal raz niekoho rád, tak sa nemôžem len tak prizerať, ako robí takéto debiliny.“

,, Bože..“ povzdychnem si.

Prejde ďalších pár minút tejto skvelej diskusie a už sa začína nová:

,, Vedela si tú dvojku na písomke z Geo?“

,, Hej, nebolo to nič tažké.“

,, Vy sa vážne neviete baviť o ničom inom, iba o týchto dvoch témach stále dookola?“

,, Tak sorry, že mi nie je u riti to, aké mám známky.“

,, Však ja ti to nevyčítam. Pozri! Vidíš ju? Tvoja krásna budúcnosť ťa už netrpezlivo očakáva.“

,, Ty si debil..“

,, To je zrejme pravda.“

Vstanem od stola a zamierim k jukeboxu. Aspoň si pustím nejakú hudbu, keď už nič iné. Tento môj plán ale taktiež nevyjde. Jukebox je už v rade aspoň 5 pesničiek. Z toho dve sú od našeho úžasného cigánskeho rapera. Ostatné sú nejaké remixy známych starých hitov. Takže možno ešte väčšie kraviny. Aký to skvelý deň! Velebme Pána.

Otrávene dopijem pivo a s trápnou výhovorkou na jazyku sa lúčim s ostatnými. Až na ceste domov sa trochu upokojím. Už ma to tu nebaví. Mám chuť utiecť niekde ďaleko, niekde kde mi ľudia budú aspoň trochu rozumieť. Niekde kde na každom rohu neuvidím plagát núkajúci kúpu nejakej nepotrebnej kraviny. Život bez hlupákov, imbecilov a tejto mojej frustrácie. Niekam kde môžem nájsť útechu. Niečo čoho sa chytím a stane sa to mojím oporným pilierom.

Kašlať na to. Možno jediným hlupákom som tu ja.

Keď večer dôjdem domov nemám náladu na dlhé diskusie. Rýchlo sa osprchujem, umyjem si zuby, vyčurám sa, umyjem si ruky a ľahnem si do postele. Zajtra je porada. Uzatvárajú sa známky. A ja bez akýchkoľvek výčitiek z môjho slabého prospechu zaspávam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?