Vlaky

Autor: Viliam Fiedler | 4.3.2012 o 20:11 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  137x

Poznáte ten pocit vo vlaku, kedy sa cítite akoby ste od všetkého utekali? Nechávali za sebou to zlé a smerovali k lepším zajtrajškom? A hory, lesy, lúky a polia ubiehajú, presne tak ako ubiehajú udalosti, ľudia a vzťahy vo vašom živote.

Máte pociť, že sa už nikdy nevrátia späť.Niekedy ste vďačný, inokedy len viete, že za  to možno raz vďačný budete. Taktiež je tu ten smútok, smútok, že ste stratili niečo čo ste si veľmi cenili. Aj keď to tak možno navonok nevyzeralo. Smútok nakoniec nahradí všetok hnev.

Vždy som miloval cestovanie, pomáhalo mi sa odpútať. A aj teraz sediac vo vlaku, keď cítim ako mi pod nohami ubiehajú kilometre sa cítim vyrovnane. Cítim zvláštnu harmóniu a som so všetkým zmierený. Zmierený s plynutím času a s tým, že nič nezostáva, iba beží a beží nekonečný maratón na ktorom sa občas niekto s niekým zrazí, no po chvíli sa spamätá a beží ďalej. Každý si ale s tej zrážky niečo odnesie, jeden si niečo zlomí, ten druhý si odnesie pár škriabancov. No oboje, škriabance aj zlomeniny nás posúvajú ďalej a čím viac z nich sme ochotní prekonať, tým ďalej sa dostaneme.

A kilometre ubiehajú, ľudia hučia. Vystupujú, nastupujú...až kým príde vaša konečná stanica a vy vystúpite aby ste zase zažili niečo nové. A cítite sa znovuzrodene (aj keď utrmácane z dlhej cesty) a do tváre vám vanie nový vietor (nám tu pod Tatrami aj dosť studený). Nadýchnete sa a zažijete niečo nové a kým stačíte vydýchnuť už znova sedíte vo vlaku, medzi udalosťami ktoré sa stali a majú stať a ľuďmi ktorých ste stretli a museli opustiť--poprípade oni vás, všakže--a ľuďmi, ktorých stretnúť ešte máte. Život je úžasný plný zmien aj pre tých, čo žijú v neustálom stereotype. Je tak úžasný, že niekto radšej bdie ako spí, aby si z neho urval čo najviac. S tým ale, ja veľmi nesúhlasím. V spánku som zažil veľa úžasných vecí, aj keď prebudenia vždy tak úžasné neboli-- po prepitej noci hlavne.

No človeka napriek tomu občas chytí smútok..niečo mu pripomenie veci minulé a človek sa zrazu cíti presne tak, ako v dobe keď sa diali-- či už zle alebo dobre...a jediné čo môže urobiť, je buď zabudnúť a nechať sa unášat životom ďalej, alebo navždy zhasnúť.

Žiť, zažívať, zamilovávať sa, sklamávať sa, nadávať, búriť sa a plnými pľúcami dýchať vzduch. Na tom všetkom záleží. Ak sa nad životom zamýšľate racionálne nič úžasné na ňom nie je, sme iba jeden človek z miliárd iných, ale načo. Doba je aj bez toho racionálna až priveľmi. Občas treba snívať a utiecť od nej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?